Bol som jedným z hlavných aktérov, ktorí pochybovali o zmysluplnosti tohto zaťaženia mestskej kasy. Už nejaký čas sledujem prerozdeľovanie peňazí z nej, a preto som sa už pred dvomi mesiacmi rozhodol poukázať na čudné priority mesta Topoľčany.

Viem, aké ťažké je presvedčiť mesto, aby pomohlo k prežitiu Centra voľného času, na ktoré sa za celý rok nedokázali nájsť peniaze a muselo poprepúšťalo takmer všetkých zamestnancov. Pamätám si, ako sa na prvom zasadnutí po komunálkach vo veľkom oháňali poslanci heslami o šetrení a zvýšili poplatky za opatrovateľskú starostlistvosť chorým dôchodcom. Vidím, ako zvláštne sú prerozdeľované peniaze na jednotlivé športy, pričom sa viac prihliada na vzťahy a tradíciu než na výsledky a úspechy, ktoré prinášajú. Počúvam, ako ťažko sa aktívnym ľuďom v meste žiada o čo i len 100 eur naviac.

 

Akoby to nestačilo, popritom všetkom sa ešte stále dokáže nájsť ďalších 500 000 eur na rekonštrukciu futbalového štadióna. Po úpravách bude mať kapacitu 3000 divákov, aj keď priemerná návštevnosť v poslednej sezóne dosiahla 200 divákov. Také sú priority mesta Topoľčany.

Ak by sme tú sumu, ktorú chce dať mesto na štadión prepočítali na jeden bežný panelák (päť vchodov, sedem poschodí) vyjde nám suma 5 440 eur. To je rozpočet za ktorý by si každý panelák mohol reálne skrášliť svoje okolie a zvýšiť kvalitu verejných priestorov. Znamenalo by to napríklad opravu lavičiek, obnovu, či doplnenie detského ihriska, ohradenia smetiakov, výsadbu kvetov, či stromčekov a zrejme by aj tak ešte čosi zvýšilo. Na tieto veci však mesto peniaze nenašlo a nenájde, pretože ich prioritou je mať štadión, ktorý bude 9 z 10 dní prázdny.

Poslancov mestského zastupiteľstva som žiadal, aby namiesto unáhleného rozhodovania otvorili širokú verejnú diskusiu, ktorej by sa zúčastnili zástupcovia futbalového klubu a ostatných zainteresovaných športových klubov a kultúrnych a iných neziskových organizácii spolu s verejnosťou, pričom po diskusii by nasledovalo referendum, ktoré by o tejto otázke zodpovedne rozhodlo.

 

Ani jedného z 21 poslancov názor, ktorý podporili viac ako dve stovky ľudí nezaujal.

 

Rozhodol som sa, že boj za prority ľudí tak ľahko nevzdám. Mesto aj futbalový klub sa navonok tvári, že o tejto otázke rozhodlo s definitívnou platnosťou. Pravdou však je, že iba splnomocnilo primátora na podpis dohody so Slovenským futbalovým zväzom, na základe čoho dôjde následne k vyhláseniu verejného obstarávania. Až po uplynutí viacerých zákonných lehôt bude môcť dôjsť k podpisu (ako to už zväčša býva - "nevypovedateľnej") zmluvy s konkrétnym staviteľom. To všetko však zaberie istý čas. Podpis takejto zmluvy odhadujem niekde na január až február budúceho roka.

 

Do tej doby sa však dá urobiť ešte veľmi veľa. Do tej doby je ešte všetko stále otvorené!

 

Od tejto soboty spúšťame s ďalšími dobrovoľníkmi petičnú akciu, ktorej hlavný cieľ je vyhlásenie miestneho referenda s jedinou otázkou, ktorá sa bude ľudí pýtať, či súhlasia s navrhovanou rekonštrukciou futbalového štadióna za 500 tisíc eur z mestského rozpočtu. Mimochodom, náklady na referendum budú minimálne, pretože budúci rok sa uskutoční trojo volieb, s ktorými sa dá referendum spojiť.

Drahý štadión v Topoľčanoch nepotrebujeme a nechceme. Máme iné priority.